Dvaja... na výhry, i prehry...

Stretla som ich nedávno v potravinách... Ona v drobnej dlani počítala mince, on tlačil nákupný vozík s mini nákupom... pár rožkov, kurča a tri jabĺčka... Nežne ju pohladil po ramene a opýtal sa: "Máme všetko, maminka?"... Chudobní, no predsa nesmierne bohatí... Majú seba navzájom a svoju, rokmi odskúšanú lásku...

Aj my dnes slávime... Štrnásť rokov v pohode i v nepohode... Čas na krátku rekapituláciu, nemyslíš?

Ten náš bezstarostný život trval tak krátko... Vidím nás, ako v ruka v ruke šepkáme do tmy modlitbu za život a zdravie našich chlapcov... Týždne a mesiace v odlúčení, kedy Ty zarábaš na chlieb a ja obieham jedno rehabilitačné centrum za druhým... bezsenné noci, kedy spolu smútime nad stratou nášho bábätka... A zároveň vidím naše vnútorné uzdravenie, ktoré prišlo so Samkovým narodením...

A dnes viac, ako inokedy túžim pri Tebe zostarnúť. Aby si aj mne raz, po mnohých rokoch, nežne povedal: "Maminka, máme všetko?"... Jablká možno nebudú pre nás, budú pre vnúčatá... Ale kým to príde, verím, že máme pred sebou ešte dlhý a krásny život...

Konto štastia...

Bola som so Samkom (3) u lekára... A potom v lekárni... Sami pobehoval od jednej presklenej vitríny ku druhej a radostne mi oznamoval: "Mami, aha majú kamzíky!!!" (pozn. Cemio kamzík), "Pozri, konopné mazanie!" "A mami pozri, majú Vibovit, zdravý hit"...(Ach, tie reklamy!!!)  to už sa smiali lekárnici i laboranti, postávajúci vo dverách... 

Pani spoza pultu sa k Samimu sklonila a podala mu dve vrecúška so spomínanými želé multivitamínovými zvieratkami... Sami poďakoval a hovorí mi: "Toto, pre mňa a toto pre Matúška"... Potom zosmutnel: "A Filipko? Nemám tli..." Pani obišla pult, pohladila ho po vláskoch a podala ďalšie vrecúško...

Pribehol ku mne, podal mi dve vrecká a vraví: "Odlož chlapcom, keď prídu zo školy, tak im dám"... V duchu som vyslala tam hore vďaku za jeho veľké srdiečko a za to šťastie, ktoré prišlo s jeho príchodom do našej rodiny...

za krásnu fotku ďakujem pani Inge.

Novembrové chryzantémy...

Milujem tento sviatok... keď v sliepňajúcom svetle sviec voňajú chryzantémy... a spomienky...

Tento rok je z našej rodiny o anjela viac... A tak som sa s chlapcami, cestou na cintorín, rozprávala...

"Mami, a prečo ideme na cintorín?" "A prečo teta Oľga odišla k Ježiškovi?" "Prečo si ju zavolal?"... sypal Sami (takmer 3 roky) zvedavé otázky. Snažila som sa mu vysvetliť, že odchod do večnosti bol pre ňu radostným prechodom niekde, kde nie je viac bolesti ani smútku...

Filip (11) nás celou cestou počúval a po chvíli povedal: "Keď tam ja prídem, budem mať zdravé nohy..." "Určite, Filipko", odpovedám...

Filip zastal, uprel na mňa veľké modré oči a opýtal sa: "A kedy to už bude?"... Stislo mi hrdlo a rozplakala som sa... Nikdy by ma nenapadlo, že vníma svoj handikep... A že ho to tak trápi... Pohladila som ho po vlasoch a v duchu som si predsavzala, že kým si zahrá nebeskú naháňačku, prežije s nami život plný pochopenia a lásky...

Ty si moja prvá - á - á - á

Niektoré sny sa jednoducho nenaplnia... Nosíme ich hlboko vo svojom vnútri a čas od času sa dostávajú na povrch... Ako ten, mať dcérku... Možno ju aj mám... Možno to naše milované dieťatko, o ktoré sme pred piatimi rokmi prišli bolo dievčatko...

Nekupujem teda šatičky, mašličky, sukničky, a málo tvorím pre dievčatká... No Alica je predsa výnimkou... Takto totiž v mojich predstavách vyzerá bábika, ktorú by som vyrobila aj pre svoju vlastnú dcérku...

Roztomilá...

Šibalská...

Strapatá...

Vlasatá...

... taký drobný lesný škriatok...

...pre tých, ktorí nikdy nerozprestrú krídla...

"Mami, urobíš medvedíka aj pre mňa? Takého, čo nebude na predaj?", s týmito otázkami sa na mňa obrátil Filipko. Nebolo by na tom nič neobvyklé, keby mal Filip tri, alebo päť rokov... No on má jedenásť... Zatiaľ, čo sa jeho rovesníci preháňajú na skejtoch, zháňajú novú hru na playko, či mobil, Filipko túži po macíkovi od mamy...

Tušíte správne... Filip mal ťažký štart do života a nedostal rovnakú šancu na plnohodnotný život ako väčšina jeho rovesníkov... Ale nie o tom som chcela... Nie tu, a nie teraz...

Jeho túžba sa však musí splniť... A tak vznikol Bruno...

... pre Filipka...

... a pre iných, nevinných...

... pre večné deti...

... pre tých, ktorí nikdy nerozprestrú krídla...

O troch medveďoch...

Bol raz jeden chlapček a volal sa Samko... Bol nesmierne zvedavý a jedného dňa zablúdil v hlbokom lese. Blúdil krížom – krážom, hľadal cestu domov, no miesto toho prišiel k malému domčeku s otvorenými dverami. 

Pravdaže, zvedavosť mu nedala, a Samko nakukol dovnútra, ale nikoho nevidel. Vošiel dnu, aby zistil, komu domček patrí. Bývali v ňom tri medvede: ocko Maco, mamka Medvedica a ich synček Miško....

Pamätáte si na túto kúzelnú ruskú rozprávku? O troch medvedíkoch, troch mištičkách, troch kašičkách, troch stoličkách a o troch postieľkach? K vytvoreniu tejto kolekcie ma inšpirovala jedna moja zákazníčka, ktorej snom bolo vytvorenie postavičiek práve k tejto rozprávke... A ja som pri plnení tohto sna pocítila veľkú túžbu vrátiť našim najmenším klasickú rozprávku... Aj cez moje postavičky...

Malý princ a líška...

- V tom sa zjavila líška.

- Dobrý deň, - zdvorilo odpovedal malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.

- Som tu, - ozval sa ten hlas, - pod jabloňou...

- Kto si? - spýtal sa malý princ. - Si veľmi pekná...

- Ja som líška, - povedala líška.

- Poď sa so mnou hrať, - navrhol jej malý princ. - Som taký smutný...

- Nemôžem sa s tebou hrať, - povedala líška. - Nie som skrotená.

- Ach, prepáč! - povedal malý princ.

Ale po krátkej úvahe dodal:

- Čo znamená skrotiť?

- Ty nie si odtiaľto, - povedala líška, - čo tu hľadáš?

- Hľadám ľudí, - odpovedal malý princ. - Čo znamená skrotiť?

- Ľudia, - povedala líška, - majú pušky a poľujú. Je to veľmi nepríjemné! Chovajú aj sliepky. Je to ich jediná prednosť. Hľadáš sliepky?

- Nie, - odpovedal malý princ. - Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?

- Je to už takmer zabudunutá vec, - povedala líška. - Znamená to vytvoriť putá.

- Vytvoriť putá?

- Pravdaže, - povedala líška.

- Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty mňa nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...

...

- Prosím ťa... skroť si ma! - povedala.

- Veľmi rád, - odpovedal malý princ, - ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.

- Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška. - Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!

- Čo mám urobiť? - spýtal sa malý princ.

- Musíš byť veľmi trpezlivý, - odpovedala líška.

- Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.

...

Tak si malý princ skrotil líšku.

...

A keď sa priblížila hodina odchodu, líška povedala:

Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

(Antoine de Saint-Exupéry - Malý princ)